Krvavý Jalovec: pamäti veterána

Autor: Juraj Vanovčan | 30.3.2013 o 17:33 | (upravené 6.12.2014 o 23:25) Karma článku: 7,51 | Prečítané:  1734x

"War... is as much a punishment to the punisher as to the sufferer." ~Thomas Jefferson    

Obloha smerom na Poprad nepatrne jasnie. V mrazivej rannej tme na horskom hrebeni severne od Liptovského Sv. Mikuláša sa na poľnej asfaltke zhromažďujú vojaci 2. roty. Od úst tmavých postáv v baraniciach a dlhých kabátoch sa dvíhajú obláčky pary. Strasie ma od nevyspania; mám za sebou nočný hĺbkový prieskum, dve hodiny stráže na štábe a ochranu spojárov pri demontáži jeden a pol kilometrovej telefónnej linky. Pešiaci majú za sebou mrazivú čiernu noc v okopoch pre jedného, prerušovanú len krokmi hliadok a požiadavkami na heslo a protiheslo. Vzrušenie z objavenia sa maďarského dezertéra pred polnocou, ktorý sa z temnoty zjavil na oráčine priamo pred postavením ľahkého guľometu, už dávno vyprchalo. Jednotky sa po celonočnom hliadkovaní pred dnešným útokom sťahujú z obrannej línie. Na polohlasný rozkaz rotmajstra sa dáva dvojstup do kroku; tvar uzatvárame dvaja prieskumníci.

Hľadím pred sebou na únavou zhrbené plecia pešiakov, obťažené zbraňami, batohmi, lopatami, krompáčmi, muničnými schránkami a cievkami telefónneho káblu. Ťažký krok vojakov po zmrznutom asfalte sprevádza nepretržité hrčanie železných koliesok ťažkého guľometu a občasné zakopnutie klinca o kameň. Dva tucty okovaných topánok unavene mieria dolu cestou, kde v šedivom svitaní za ohybom cesty tušíme Smrečany.

 

***

Jednotky práporu stoja vyrovnané na trávniku v centre Smrečian. Vo vzduchu leží silný mráz a šedivá ranná obloha neprezrádza nič z osudov nastávajúceho dňa. A dnes je rozhodujúci deň - ak ani po dvoch mesiacoch neprerazíme nemeckou obranou v horách nad Liptovským Svätým Mikulášom, zakysneme tu ako 1. československý zbor na hanbu celého sveta snáď až do konca vojny. Dnešná ofenzíva je však na rozdiel od predchádzajúcich dobre pripravená a jednotky sú ako-tak doplnené v tyle vycvičenými doplnkami. Vojnová šťastena je však vrtkavá a tento pocit spôsobuje napriek všetkým prípravám prázdno okolo mnohých žalúdkov. Prápor je teraz výnimočne pohromade a z prvého radu si prezerám stovku chlapov, ktorí sú mi bližší ako rodina.

 

1a.jpg

 

Veliteľ práporu je nadporučík M., podsaditý štyridsiatnik s buldočím výrazom v okrúhlej tvári, pôvodom trochu Slovák, trochu Maďar a trochu Moravák; pred vojnou obliekal uniformu četníka. Práporu vládne hromovým hlasom a železnou disciplínou, ale vyvažuje to veľkorysosťou a nepochybne je to práve on, ktorý pozdvihol jeho bojovú pripravenosť na takú úroveň, že sme to práve my - 4. prápor v 3. čs. samostatnej brigáde - čo sa už dva týždne hrdíme nášivkou údernej pechoty, šikmo dohora smerujúcou krvavočervenou šípkou v tmavozelenom poli, našitou na ľavých rukávoch našich blúz a zimných plášťov. Po jeho vojácky krátkom a jadrnom prejave na adresu nás aj nepriateľa všetci pookrejeme, napriek zime a neľudsky skorej rannej hodine.

Pozorujem náčelníka štábu, podporučíka K. českej národnosti, ako pokojným a kultivovaným hlasom číta denný rozkaz, vlastne ešte nikto ho nepočul zvýšiť hlas alebo použiť hrubé slovo. Svojím vzhľadom a správaním sa k okolitej vojenskej hrubosti akosi nehodí, aj všadeprítomná špina ho naďaleko obchádza. V civile dopravný inžinier, mohol pokojne zostať pri rodine v Protektoráte a ďalej navrhovať električkové trasy po Prahe. Namiesto toho zvolil útek za hranice, k našim sa pripojil vo Francúzsku, nasledovali ústupové boje a Veľká Británia. A opäť, hnaný zmyslom pre povinnosť dobrovoľne vymenil anglickú civilizáciu za barbarské podmienky východného frontu. Škoda len, že takýchto dôstojníkov nemáme na štábe zboru, ale tam kraľuje Lomský a povráva sa, že k sebe nepustí nikoho, kto by ho mohol potenciálne ohroziť.

1b.jpg

 

Vpravo od našej prieskumnej čaty stojí hlavná úderná sila práporu, vyrovnané štvorce dvoch peších rôt. Všetko mladí vojaci vyzbrojení prevažne automatmi, jednotne oblečení a ustrojení s nášivkou údernej pechoty na ľavom rukáve dlhých kabátov. Rotmajster S. od prvej roty je Slovák, ešte donedávna riaditeľ školy odkiaľsi od Košíc; prihlásil sa k zboru hneď po prechode frontu. Veliteľom druhej roty je mladý poručík B., nedoštudovaný právnik z Čiech. Takisto si zvolil Rusko pred relatívnym bezpečím Anglie; prišiel k nám iba nedávno a bude to jeho krst ohňom, ešte viac v očiach jeho vojakov než v nepriateľskej paľbe. Teraz stojí v čele svojej jednotky s nehybným výrazom v tvári; vie, že velitelia čiat a rôt majú na fronte životnosť sotva niekoľko týždňov.

1c.jpg

 

Naľavo od nás sa hrčí veselá chasa odkiaľsi od Banskej Bystrice; po potlačení Povstania bezstarostne prešli ako skupina cez hory k Rusom a teraz sa tešia svojej novej hračke, ruskému protitankovému kanónu kalibru 45 mm, ktorého štíhla hlaveň je všetko, čo stojí medzi nami a nemeckými obrnencami. Ešte ďalej stojí mínometná a guľometná čata, ale tí ako preferovaný cieľ nemeckých ťažkých zbraní sa obmieňajú tak často, že odtiaľ sotva niekoho poznám.

Nakoniec zaškúlim vedľa seba: zachmúrene sa tu týči obrovitý veliteľ našej prieskumnej čaty, čatár B. s rukami ako lopaty, trochu divej povahy a vždy hotový do pitia aj do bitky; typ, ktorý je lepšie mať v boji na vlastnej strane. Posledné týždne si pestuje hrozivú čiernu bradu a nik netuší, ako mu to u veliteľov prechádza. Za ním dlháň vojak, nedokončený študent od samopalného lyžiarskeho práporu, ktorý velenie zboru rozpustilo zároveň s nedávno rozpusteným snehom. Dvaja plecnatí mladí chlapci, ktorí sa nerozpakujú v noci vliezť len s nožmi a granátmi do nemeckej obrany a na pleci doniesť zviazaného jazyka, polomŕtveho od strachu. Malý cholerický štyridsiatnik s rakušáckymi fúzmi, vo voľnom čase vždy ochotný pohádať sa o politike alebo kibicovať do práce spojárom. No a nakoniec ja, po krátkom pobyte na východnej fronte pred necelým rokom v Jefremove preškolený na parašutistu u druhej paradesantnej, čo je vzhľadom na môj vek skôr výnimka než pravidlo. Hádam len tretina z temer dvetisíc parabrigadistov nás prežila Povstanie a prešla cez zimné hory na ruskú stranu frontu; náhradný pluk v Prešove nás po krátkom odpočinku rozhádzal kade-tade po peších brigádach 1. československého zboru.

1d.jpg

 

Na moment zachytím pohľad priateľa Janka od 1. roty; mlčanlivý a temer dohola vystrihaný Rusín, stojí vystretý s ľahkým guľometom opretým o zem pri pravej čižme a rukou v rukavici zviera ľadovú oceľ hlavne s kónickým ústím. Odznak údernej pechoty má na rukáve kabáta prišitý trochu nakrivo a nepravidelnými stehmi. Zastavil som sa večer pred prieskumom v jeho diere v zemi hore na hrebeni. Rozprával trochu nesúvislo o rodičoch a sestre a nanútil mi jej adresu na papieriku od cigarety. Rodinu má kdesi v zapadnutej dedinke pod Duklou a videl ich naposledy v novembri, keď sa tade v novembrovom blate vliekli zvyšky 3. brigády od priesmyku k Ondave.

Mám na sebe oblečené skoro všetko: hrubé ruské zimné prádlo, ktoré hreje aj keď je naskrze prepotené, vlnenú anglickú košeľu čo hryzie aj cez spodnú vrstvu, hrubú súkennú blúzu zborovej uniformy kombinovanú s battledressovými nohavicami a dlhý anglický kabát vzor 40, pochádzajúci ešte po Andersových Poliakoch z buzuluckých kasární. Na prsiach mi visí automat Sudajev, ľahká a spoľahlivá zbraň. Britský malý ruksak a bočná kapsa na plynovú masku obsahujú náhradné rukavice, lodičku, košeľu, zápalky a tabak, veci na holenie, lyžicu, konzervu, cibuľu a tehlu ražného chleba. K tomu 3 zásobníky a dve stovky nábojov, koristný ďalekohľad, celta a poľná fľaša, to všetko prepásané širokým opaskom s mosadznou zborovou prackou. Napriek zimnej výstroji ma v skorej rannej hodine neovládateľne striasa od chladu aj nevyspania; nepravidelné stravovanie a chronický nedostatok spánku sa odrážajú v pochudnutých tvárach pod baranicami všade naokolo.

1e.jpg

 

***

Prápor vyráža z centra Smrečian v pochodovom prúde: na čele ide obrnený prieskumný voz typu BA-64 so šoférom a strelcom v malej vežičke, za ním v rozostupoch po oboch stranách cesty postupuje torzo prieskumnej čaty s pridelenými štyrmi samopalníkmi od 2. roty. So stometrovým odstupom sa valí dlhý zástup pechoty, družstvá zbraní a na záver williska so zapriahnutým protitankovým kanónom a mohutný Dodge so zbalenou poľnou nemocnicou a personálom. Spojenie medzi jednotkami zabezpečuje motorka so sajdkou.

2a.jpg

2b.jpg

2c.jpg

2d.jpg

 

Míňame opustené nočné postavenia práporu a rýchlym tempom smerujeme po našej strane hrebeňa smerom na sever. Úzka asfaltka teraz vedie po východnom okraji náhornej plošiny, z ľavej strany vrúbená kríkmi a priekopou. Pole po pravej strane sa mierne zvažuje na východ až ku kilometer vzdialeným dreveným strechám Žiaru. Na nemeckú stranu kvôli mierne oblému terénu ešte nevidno, ale pol kilometra za obzorom oproti jasnejúcej oblohe už vytŕčajú vrcholky borovíc, označujúce terénny zlom a líniu nemeckej obrany. Keď dosahujeme betónový most cez priekopu, ktorý je južným okrajom útočného pásma práporu, bežíme s čatárom vpred a zaisťujeme ho. Motor pod centimeter hrubým pancierom zavrčí a dvojčlenná kocábka sa obráti k čelom nepriateľskému obzoru, za ktorým sa ešte len teraz stráca nočná tma. Pred nami smeruje vpred v blate vyjazdená cesta, oddeľujúca zorané pole od trávnatej lúky.

3a.jpg

3b.jpg

3c.jpg

 

Ľahký obrnenec prejde po poľnej ceste len niekoľko metrov a spredu k nám doľahne zlovestné zadunenie. Nad západným obzorom, vzdialeným sotva pol kilometra sa vznáša oblak sivého dymu. Prieskum a samopalníci sa rozpŕchnu a zmiznú v priekope pozdĺž asfaltovej cesty, BA-64 náhlivo manévruje z dohľadu. Oproti nám stojí protitankový kanón alebo samohybné delo, ktorého granát s plochou dráhou strely by nás poľahky sfúkol nazad do Smrečian. Popri kmeni starej vŕby pozorujem obzor s ďalekohľadom a rozoznávam typický „Saukopf" nemeckého útočného dela Sturmgeschutz III, z ktorého vzápätí v priamom prenose bezhlasne šľahne oheň a za dve sekundy sa donesie dunenie výstrelu.

Po ceste poza nás bežia úderné pešie roty a obsluhy zbraní ďalej na sever a zaujímajú východiskové postavenia na útok smerom na západ. Tresk podbitých topánok o zmrznutý asfalt, hrčanie železných koliesok ťahaných ťažkých guľometov, namáhavé hekanie mínometčíkov s päťdesiatkami zloženými na chrbtoch a motory Willisa a Dodge, ťahajúcich náš hlavný tromf - po nerovnej ceste bláznivo skákajúcu ruskú protitankovú štyridsaťpaťku, to všetko za kriku rozkazov a hulákania veliteľov.

4a.jpg

4b.jpg

4c.jpg

 

Na odpútanie pozornosti od rozvinujúcich sa jednotiek sa náš obrnenec dáva do pohybu a prieskum so samopalníkmi v širokej rojnici beží opreteky vpred. Naše automaty sú na túto vzdialenosť neúčinné a našou taktikou je čo najrýchlejšie sa priblížiť k nepriateľovi a udrieť naňho zblízka. Šprint v okovaných bagandžiach, ťažkých zimných plášťoch a so zbraňou, výstrojom, stravou a muníciou na deň boja sa dá viesť len po obmedzený čas; zapraskanie výstrelov z pušiek a krátke dávky z guľometu odnaproti nás nútia okamžite zaľahnúť do oranice. Náš strelec z guľometu v obrnenom vozidle zahajuje odvetnú paľbu a nábojnice pršia z neba vysokým oblúkom. Na rozkaz čatára sa zbiehame za vozidlom a kryjeme sa za jeho pancier. K nepriateľskej línii na terénnom zlome nám zostáva zo tristo metrov.

5a.jpg

5b.jpg

5c.jpg

 

Po našej pravici sa dávajú po náhornej planine do pohybu rojnice pechoty, roztiahnuté na stovky metrov. Za nimi postupujú družstvá ťažkých zbraní a ľahký Willis ťahajúci protitankový kanón. Obsluha ho v jednej chvíli odhákuje, otáča hlavňou dopredu, zaráža radlice do zmrznutej zeme a za moment sa ozve ostrý zvuk výstrelu, sprevádzaný oblakom belavého dymu. Znovu a znovu prší olovený dážď kartáčov do nemeckej línie a nemilosrdne prečesáva okraj hrebeňa a kríky pár sto metrov pred nami. Mínomety strieľajúce vysokým oblúkom tesne za nemeckú líniu by boli vhodnejšie, ale z taktického rozjímania ma vzápätí vyruší samopalník, strká mi do ruky valcovitú dymovnicu a čatár ma s divokým výrazom v tvári poveruje priam samovražednou úlohou.

6a.jpg

6b.jpg

6c.jpg

6d.jpg

 

Pechota na náhornej planine sa prepracúva proti riedkej paľbe na našu úroveň a naša prieskumná čata sa pripája k postupu, všetci sa krčiac za ochranným pancierom. Keď sme stopäťdesiat metrov od okraja planiny a streľba proti nám hustne, na rozkaz sa rozletíme do riedkej rojnice a ja bežím šikmo vpred s prskajúcou dymovnicou v pravej ruke a vrhám ju dopredu a naľavo, čím cielim oslepiť guľometné hniezdo pod smrekom a uľahčiť náš postup na dotyk s nepriateľom. Padám do oranice, ktorá je napriek raňajšiemu mrazu mokrá a v okamihu mám od blata obe dlane, kabát aj samopal. Za mnou šľahajú ohníčky z hlavní deviatich automatov a vzápätí ma predbiehajú postavy s vejúcimi okrajmi kabátov a batôžkami na chrbtoch. Biely závoj dymu z dymovnice sa plazí popri zemi a umožňuje nám postúpiť na dohodenie ručným granátom a ešte bližšie. Celkom bez dychu dosahujeme okraj planiny a zisťujeme, že Nemci nevydržali psychický tlak a ustúpili dole po pasienkoch pomedzi kríky. Šľaháme po nich výstrelmi a potom zvalení v tráve na okraji poľa lapáme po dychu. Pred nami sa otvára široké údolie Jalovčianky s Jalovcom trochu napravo, vlastne je to len jedna dlhá ulica obrúbená domami po obidvoch stranách a v južnej časti rozkročená ako obrátené písmeno Y, za ktorým sa za pásom lesa a poľom dvíha ďalší priečny hrebeň, čiastočne zasnežený, vpravo sa opierajúci o Západné Tatry a vľavo prechádzajúci do husto zalesnenej kóty 828. Ďalej naľavo v rannej hmle vidno susedný Bobrovec, orámovaný pasienkami a poľami s fľakmi snehu. Do Jalovca vedú z okolitých polí dve prístupové cesty - od nás z juhovýchodu a priamo z východu. Pripája sa k nám 2. rota s protitankovou čatou s rozkazom zaútočiť od juhovýchodu a stretnúť sa s 1. rotou v centre, kde náš hĺbkový prieskum minulú noc vysliedil postavenie nemeckého štábu.

7a.jpg

7b.jpg

7c.jpg

 

Nemeckí granátnici už dávno zmizli za terénnou vlnou, keď sa usporiadané rojnice našej pechoty spúšťajú po pasienkoch sivožltej trávy a pomedzi opŕchnuté kríky smerom k Jalovcu. Postup je po tresku boja na planine príjemný, aj vďaka zvažujúcemu sa mäkkému terénu a rannému slnku, čo nám svieti od chrbta. V nasledujúcom okamihu sa však ozve pred nami mohutné zadunenie a dvaja prieskumníci vpredu zúfalo signalizujú stoj. Rojnice sa vrhajú do suchej trávy a ja skrčený prebieham ešte pár krokov na trávnatý kopček, hádžem sa na zem a posledný kúsok sa doplazím.

8b.jpg

8a.jpg

8d.jpg

8e.jpg

 

Ležiac v suchej tráve, opatrne s ďalekohľadom nakúkam ponad terénnu vlnu dolu do dediny. V „našej" ulici práve cúva nemecká samohybka s pechotou okolo a mohutný kanón dvihnutý dohora na mňa v päťnásobnom priblížení hľadí ako mŕtve Kyklopovo oko. Fascinovane hľadím do bezcitnej černe ústia hlavne a napadá mi, pre koľkých tankistov bol tento pohľad posledným, čo na tomto svete videli. Naša pechota však už divo prebieha cez exponovaný úsek a stráca sa Nemcom z dohľadu v ďalšej trávnatej priehlbine. Prieskumné vozidlo sa kodrcá poza kríky a po niekoľkých šprintoch sa dostávame na lúku, z ktorej pokračuje ulica ďalej do obce. Kryjeme sa za kopy dreva a staré vŕby a pálime za ustupujúcou nemeckou pechotou, ktorá sa kryje za cúvajúcou samohybkou tak rýchlo, ako stíhame meniť zásobníky. Pribiehajú dvaja tankoborníci s protitankovou puškou PTRD ráže 14,5 mm a zaujímajú pozíciu za kopou kameňa, snažiac sa vystihnúť okamih, keď sa bude samohybka obracať a na moment im vystaví slabšie pancierovaný bok.

9a.jpg

9b.jpg

9c.jpg

9d.jpg

 

Za chvíľu nás dobieha 2. rota a na rozkaz poručíka nabíjame zbrane a po okrajoch ulice za neustálej streľby postupujeme do Jalovca. V domových dverách a oknách nemo stoja zarazení civilisti a nemohúco pozorujú postup československej pechoty cez ich dvory a poza smetné koše pred bránami. Nakoniec samohybka dosiahne križovatku v tvare Y, na moment nám výsmešne obráti pruhovaný bok a zmizne z dohľadu aj s nemeckými pešiakmi na korbe. Na rozkaz bežím s pripraveným automatom až na križovatku a keď sa hotujem nakuknúť hlavnou ulicou hore na sever, prihrčí odtiaľ v plnej rýchlosti nemecký polopás s korbou plnou oceľových prilieb a páliac zo všetkých hlavní zmizne smerom k mostu na južnom okraji obce. Jeho chvatu niet divu: povyše v strede hlavnej cesty je už v palebnom postavení naša styridsaťpäťka a ešte raz práskne za uháňajúcim transportérom. Na rozdiel od mohutne pancierovaného StuGu je pre polopásový SdKfz 251 vysokorýchlostný granát ráže 45 mm smrteľným nebezpečenstvom bez ohľadu na vzdialenosť a uhol zásahu.

10a.jpg

10b.jpg

10c.jpg

10d.jpg

 

Podľa smerovníka pri okraji ulice s nápismi vo švabachu nachádzame na dvore miestneho úradu nemecký štáb s opusteným veliteľským stanom a s namierenými zbraňami zajímame nemeckú poľnú kuchyňu aj s obrovitým kuchárom v zástere, ktorý nám ochotne servíruje horúci čaj. Vojna sa náhle mení na mier, zaistené zbrane visia na chrbtoch a všade vidno rozosmiate a spotené tváre automatčíkov. Dvaja z našich sa zmocnia dvojice nemeckých bicyklov a ako deti sa vozia hore a dolu dedinou. Ja keď v opustenom dvore zočím hnedú kobylu, s trochou námahy sa vyškriabem do sedla a dorazivšiemu veliteľovi práporu z výšky hlásim splnenú úlohu a pripravenosť preskúmať priľahlé lesy tak, aby prápor suchou nohou prekonal Jalovčianku a bez blúdenia sa dostal na miesto určenia. Nadporučík sa trochu mračí, ale poveruje ma úlohou spojky a prieskumu a ja za závistlivých pohľadov a poznámok spolubojovníkov dôležito klušem hore a dolu dedinou s drobnými úlohami, samopal sa mi nadhadzuje na bruchu, anglická lodička spadnutá na ľavom uchu a z úst mi frajersky trčí prázdna fajka.

11a.jpg

11aa.jpg

11b.jpg

11c.jpg

 

***

Po polhodinke sa odpočinutý prápor formuje na hlavnej ulici do pochodového prúdu a vyráža smerom na sever v poradí kôň, obrnený prieskumný voz, prieskumná čata, pešie roty a družstvá zbraní, vozidlá a tyl. Had pešiakov nad dedinou zatáča doľava, prekonáva Jalovčianku po drevenom mostíku a mizne v tmavých smrečinách. Vozidlá prechádzajú potok cez vopred zistený brod a pripájajú sa k práporu. Jednotka v poludňajšom slnku dosahuje strategickú obrannú pozíciu medzi lesom a cestou na jednej strane a mohutným holým chrbtom na západe a zakopáva sa na podmáčaných pasienkoch, tu a tam porastených skupinkami kríkov v očakávaní útoku. Nemci dopoludnia koordinovane ustúpili aj s technikou a možno čakať, že Oberst von Kiliani sa s prielomom do svojho tylu len tak nezmieri.

12a.jpg

12b.jpg

12c.jpg

 

Prieskumná čata je značne vyčerpaná nočnou činnosťou a dopoludňajším bojom a veliteľ práporu nás preto určuje do veliteľskej zálohy. Zakopávame sa v hustých kríkoch okolo postavenia štábu a driememe. Driemem schúlený v hrubom kabáte, aj keď vzdialená streľba a dunenie mínometných výbuchov ohlasujú nemecký prieskum bojom od juhu, aj keď prvá línia našej pechoty povoľuje a preživší s naširoko vytreštenými očami a ústami prchajú cez nás do práporného tyla. V polobezvedomí ležím, aj keď nemecká samohybka a polopásový transportér sa valia cez telá našich padlých v prvej línii a nezadržateľne postupujú vpred. Nevnímam, keď 75 mm kanón útočného dela zmetie našu mínometnú batériu a postavenie ťažkého guľometu na pravom krídle. V polospánku počujem, ako veliteľ práporu s náčelníkom štábu s prehľadom riadia boj a v ich hlasoch s blížiacim sa treskom výstrelov a zvukom motorov rastie napätie. V mrákotách si predstavujem, ako obsluha protitankového kanóna horúčkovito vytláča zbraň zo zamaskovaného postavenia, z ktorého nemá vhodný výstrel, do otvoreného terénu a nabíjač, pot cícerkujúci po sluchách, tisíckrát naučeným postupom otvára záver, nabíja štíhly protipancierový granát, mierič pritíska červenú tvár o gumenú očnicu optiky a horúčkovito sa snaží dostať do nitkového kríža pruhovaný bočný pancier, otáčajúce sa kolesá a donekonečna bežiaci pás nemeckej samohybky. Celý výcvik a životy obsluhy sa pretínajú v tomto jedinom okamžiku, v skúške, ktorá nebude mať opravný termín; vyhrá ten, čo má o chlp viac šťastia a sekundu nazvyš. Pancierová obluda sa otriasa pod šikmým zásahom, zastavuje sa a protibežným chodom pásov sa ako poranený panter bleskovo zvŕta doľava, pátrajúc po náhlom nebezpečenstve. V tomto prípade však robí fatálnu chybu: obrátkou na nesprávnu stranu sa naplocho vystavuje bokom ďalšiemu granátu, ktorý v záblesku zasahuje motorový priestor a zo smrteľne zraneného obrnenca sa v okamihu valí oheň a mastný čierny dym.

13a.jpg

13b.jpg

13c.jpg

13d.jpg

 

Veliteľ práporu stavia do pohotovosti trojicu ženistov - tankoborníkov a prideľuje im ako ochranu zopár samopalníkov. Situácia na bojisku sa medzitým obrátila, horí už aj protitankovými puškami mnohokrát zasiahnutý polopás a nemecká pechota ustupuje, pribíjaná k zemi streľbou ručných zbraní. Tankoborníci vyrážajú z kríkov a skrčení prebiehajú v paľbe ku nemeckej samohybke, automatčíci zalíhajú okolo a ženisti umiestňujú nálož na citlivé miesto. Fontána iskier a mrak bieleho dymu letia k modrej oblohe, pofŕkanej bielymi mrakmi.

14a.jpg

 

***

Bojisko je pokryté dymiacimi krátermi a postavami ležiacimi v bizarných polohách. Nemecký polopásový transportér s rozďavenými poklopmi stále horí a terén za ním je sčernetý od spáleného benzínu a oleja, ako sa predierovaná horiaca obluda po zásahoch ešte valila vpred. Za vozidlom ležia telá posádky, skosené guľometnou paľbou. Päťdesiat metrov napravo je skrútené samohybné delo s roztrhnutým pásom, naklonené nabok a zahalené dymom. Zvnútra sa ozývajú explózie munície a hlaveň kanóna mieri šikmo k zemi. Pruhovaná kamufláž mu dodáva vzhľad zabitej šelmy. Pozícia obrnencov vyznačuje najvyššiu hranicu nemeckého náporu, sotva sedemdesiat metrov od našej obrannej línie. Na bojisku ešte práskajú ojedinelé výstrely, ale odumierajúca bitevná vrava sa už presunula ďalej na juh.

15a.jpg

15b.jpg

15c.jpg

 

Prekračujem rozhádzané zbrane a výstroj, obchádzam padlých a blížim sa k horiacemu Haklu, keď tu zastavujem ako pribitý. Predo mnou vedľa čerstvého krátera ležia dve postavy. Prevrátený ľahký guľomet s dvojnožkou trčiacou k nebu a s rozhádzanými diskovými zásobníkmi. Strelec leží doluznak s tvárou zaborenou do blata, holé ruky zaťaté v päste. Podľa nakrátko ostrihanej hlavy a šlendriánsky našitej nášivky úderného práporu spoznávam Janka; pomocníka odhodila sila výbuchu nemeckej míny ešte o kus ďalej. V rozdupanom blate sa matne lisnú tucty vystrieľaných nábojníc. Spomeniem si na včerajší rozhovor a opäť ho vidím v podvečernom mrazivom šere v okope na hrebeni, akoby už za ním stála sama Smrť. Ešte raz sa pozriem na tvár zaborenú do blata a až mi príde zle, odpotkýňam sa ďalej a zveziem sa chrbtom opretým o bok ohňom očernetého transportéru. Pred rozostrenými očami sa mi samovoľne odohrávaju vzájomne nesúvisiace výjavy brutality aj milosrdenstva: vojak bezcitne strieľajúci dvoch kľačiacich Nemcov s rukami nad hlavou, kúsok vedľa ďalší pomáha sanitárke ošetrovať raneného nepriateľa s prestreleným stehnom. Vystrašené oči do tyla odvádzaného zajatca so strapatou hlavou, čím to je, že nepriateľský vojak bez prilby sa zrazu mení na človeka ako my? Popoludňajším beláskavým povetrím nehlučne plávajú rozkazy veliteľov a vznášajú sa potom zaliate a ufúľané tváre našich pešiakov. Severovýchodný okraj existujúceho sveta uzatvára kulisa pocukrovaných Západných Tatier. Matne si uvedomujem, že som nespal 36 hodín a noc predtým sotva tri a na chvíľu zatváram oči.

16a.jpg

16b.jpg

16c.jpg

 

Keď ich znova otvorím, za rukáv ma ťahá kameraman Markízy so žiadosťou o interview, za ním podupkáva fotograf a domáha sa dopravy do Mikuláša, vo vrecku battledressových nohavíc mi zvoní telefón a bojisko zaplavujú stovky pestrofarebne odetých civilistov. Ukážka rozhodujúcich bojov 1. čs. zboru z marca 1945 práve skončila a ja sa omámene rozhliadam v popoludňajšom jarnom slnku po cudzom svete.

 

***

Na holé stráne svieti nezreteľný mesiac. Nočnou krajinou sa vlečie osamelý pešiak v hrubom kabáte farby zeme, samopal prehodený cez plece. Teplota po zotmení opäť klesá k -10 °C. Z Trsteného stúpam na kótu 695 Dubovec a na širokom chrbte na chvíľu zastavujem. Spoza výšin napravo sa od oblohy odráža žiara Liptovského Mikuláša a z kóty Háj žmurkajú dve červené bludičky komunikačných stožiarov. Predo mnou sa černie dolina potoka Mutnik, niekoľkostometrový svah, ktorý zohral svoju tragickú rolu pred 68 rokmi. V duchu sa prenášam do rána Veľkého piatku 30. marca 1945 a vidím pod sebou v blate bezmocne prešmykujúce dodžky majora Veita so zapriahnutými protitankovými kanónmi, kúdoly výfukových plynov, nadávky a oči šoférov a delostrelcov rozšírené od hrôzy. Od Ondrašovej sa už formujú k útoku nemecké samohybky a medzi nimi a našimi pešiakmi v Bobrovci a Trstenom nič nestojí, nepriateľský protiútok ich bez protitankových zbraní zmetie nazad na hrebeň. Smolovočierna oranica zadumane mlčí.

Zrak mi kĺže po oblinách hrebeňov ďalej na sever. O kilometer vyššie spí v bledom mesačnom svite veľká vypuklina Trstenského dielu, kľúčová pozícia na tomto úseku frontu. Nezreteľné rojnice dávno mŕtvych pešiakov 1. brigády sa pod clonou výbuchov vrhajú do útokov a protiútokov a na výšine zahalenej dymom tryskajú fontány zeme a snehu. Za Trstenským dielom až k horám sa rozprestiera náhorná rovina ako stôl, štyri nekonečné kilometre polí a pasienkov až po čiernu tmu smrečín na úpätí Západných Tatier. Pláňami ako mravce postupujú na západ prápory 3. brigády zomknuté do rímskych štvorcov okolo volských poťahov ťahajúcich kanóny a ťažké húfnice, tak pred 68 rokmi ako aj dnes, ešte za ranného šera zrážajú nemeckú obranu na okraji hrebeňa, obsadzujú horiaci Jalovec a prenikajú ďalej na západ, najďalej zo všetkých jednotiek čs. zboru. Južne od dediny obsluhy chvatne zakopávajú a maskujú protitankové kanóny pod dohľadom majora v mojom veku s neodmysliteľnou fajkou v ústach, dnes už 26 rokov po smrti, ktoré na ďalší deň pripravia nemeckým pešiakom a samohybkám v otvorenom poli medzi Bobrovcom a Jalovcom krvavý kúpeľ.

Nočné ticho je prerušované len svetielkami vzdialených dedín a občasným štekotom psa v Trstenom. Schádzam do temnej doliny Mutnika, opatrne našľapujúc po na kosť zmrznutej oráčine. Začína trochu fúkať a mesiac zastierajú oblaky. Železom podbité topánky vytrvalo mieria na severovýchod, kde za posledným hrebeňom tuším Smrečany.

 

noc.JPG

 

***

Rekonštrukciu bojov 1. čs. zboru z roku 1945 na zorganizoval Klub priateľov vojenskej histórie Slovenska a Klub vojenskej histórie Polom za podpory obcí Smrečany a Jalovec.

 

 

Fotografie:

Martin Bačo
Jiří Dvořák (www.photodvorak.net)
Michal Vanovčan

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?