Vedecký konsenzus revisited (VI)

Autor: Juraj Vanovčan | 20.10.2015 o 21:44 | (upravené 3.2.2016 o 12:52) Karma článku: 9,78 | Prečítané:  1531x

“He who controls the present controls the past. He who controls the past controls the future.” - George Orwell, 1984


Vedci tvrdia, že súčasné otepľovanie nemá v histórii Zeme obdobu a jeho príčinou je nárast obsahu CO2 v atmosfére o 0,005 %. Skutočnosť je, že globálna teplota už vyše 15 rokov stagnuje. Táto prestávka v otepľovaní, ktorá denne privádza do rozpakov presne 97 % klimatológov, sa nazýva pauza.

Skôr, než jej existenciu niekto poprie, tu je zbežný prehľad titulkov o „pauze“ za posledné tri roky.

Vedci musia vysvetliť „pauzu“ v globálnom otepľovaní

Pauza“ je spôsobená prirodzenými faktormi

Spomalenie otepľovania spôsobili oceánske cykly

Studený Atlantik spomalil globálne otepľovanie

Studený Pacifik spomalil globálne otepľovanie

Oteplenie sa ukrylo do oceánov

Neotepľuje sa už 15 rokov a ešte dlho sa nebude

Oteplenie v súčasnosti spomalilo, ale čoskoro sa vráti

Spomalenie otepľovania je zapríčinené čínskymi aerosólmi

Spomalenie otepľovania zapríčinili pacifické pasátne vetry

“Pauza“ v otepľovaní trvá už 15 rokov a vedci netušia prečo

“Pauza“ v otepľovaní môže byť spôsobená vulkanickými erupciami

“Pauza“ v otepľovaní dosiahla 16 rokov

17-ročná „pauza“ možno skončí

Pauza“ v otepľovaní je spôsobená zmenami v slnečnej aktivite

Globálna teplota stagnuje už 19 rokov

Prestávka v otepľovaní môže trvať ďalších 10 rokov
 

V novembri tohto roku sa však bude konať medzinárodný klimatický summit OSN, kde sa politici a byrokrati budú snažiť (za naše peniaze) zachrániť planétu práve pred tým nejestvujúcim otepľovaním. Rozkaz znel jasne: pauza musí zmiznúť! A situácia sa razom otočila:


Otepľovanie sa nikdy nezastavilo

Príčinou „pauzy“ bola nesprávna štatistika

Príčinou „pauzy“ boli chýbajúce dáta

Príčinou „pauzy“ boli zle vyhodnotené merania oceánskych bójí

Globálne otepľovanie pokračuje nezmeneným tempom

Globálne otepľovanie pokračuje rýchlejšie než doteraz

Rok 2014 bol najteplejší v histórii meraní

Rok 2015 bude najteplejší v histórii meraní


Ako sa môže za nejaké obdobie súčasne neotepľovať, menej otepľovať, otepľovať nezmenenou rýchlosťou a otepľovať stále rýchlejšie sa pokúsim vám všetkým, ktorí tento cirkus nedobrovoľne financujete, vysvetliť v tomto článku.
 

Existuje 5 datasetov tzv. globálnej teploty. Tri z nich kombinujú merania pozemných meteorologických staníc s povrchovou teplotou oceánov a dva sú satelitné datasety (RSS, UAH), merajúce teplotu dolnej troposféry vo výške 0 – 3 km. Pozrime sa teraz na obdobie od roku 1979, odkedy existujú satelitné dáta.
 

Graf 1  Ročné priemery anomálií globálnej teploty podľa rôznych datasetov, obdobie 1979-2015


Vidíme, že kým do roku 2000 je medzi pozemnými aj satelitnými datasetmi aký-taký súlad, cca po roku 2001 je zrejmá narastajúca divergencia. Keď trebárs porovnáme pozemný dataset GISTEMP a satelitný dataset RSS za posledných 14 rokov, vzniknutý rozdiel dosahuje 0,2 °C. Podľa jedného lineárny trend teploty stagnuje, podľa druhého rastie.
 

Graf 2  Anomálie globálnej teploty podľa datasetov GISTEMP a RSS, obdobie 2001-2015


Rozpor je aj v najteplejšom roku. Podľa pozemných datasetov je to unisono rok 2014, zatiaľ čo podľa satelitných meraní bol rok 2014 až piaty, resp. siedmy najteplejší (od roku 1979) a ani zďaleka sa nepriblížil rekordnému roku 1998.

 

Graf 3  Porovnanie teplotných anomálií dolnej troposféry v najteplejších mesiacoch rokov 1998 a 2014, satelitný dataset RSS. Rok 1998 zostava podľa satelitných meraní teploty najteplejším od roku 1979.


Štatisticky vzaté, za tvrdenie o 2014 ako „najteplejšom roku“ podľa datasetov GISTEMP, NCDC a HadCRUT4 by vás na výške poslali zopakovať si cviká v piatok poobede. Rozdiely oproti predošlým rokom sú len v stotinách °C, čo je podstatne menej než chybový interval s veľkosťou 0,1 °C. Takýmito finesmi sa však nikto príliš nezaoberal; keď ide o coolové titulky, štatistika musí ísť nabok. Otázka však zostava, čím sú tieto rozdiely spôsobené?

Rozpor sa dá čiastočne vysvetliť známymi faktormi: merania pozemných teplomerov môžu byť ovplyvnené tzv. urban heat efektom, taktiež je známe, že teplota vzduchu nad oceánmi príliš nezodpovedá ich povrchovej teplote. Navyše satelity majú omnoho lepšie pokrytie povrchu Zeme než meteorologické stanice a oceánske bóje. Je však nepravdepodobné, že by sa tieto rozdiely prejavili zvlášť vypuklo práve za poslednú dekádu. K dispozícii je ďalšie, priam fascinujúce vysvetlenie.

Každý dataset jeho tvorcovia spätne aktualizujú. Pridajú sa nové dáta, použije sa nová štatistická metóda alebo sa výsledky meraní dodatočne upravujú z najrozličnejších dôvodov. Vezmime si napríklad dataset HadCRUT britskej Climate Research Unit. V roku 2011 bola verzia 3 nahradená verziou 4. Rozdiely sú viditeľné z nasledovného grafu.

Graf 4  Porovnanie verzií globálneho datasetu HadCRUT3 vs HadCRUT4


Oficiálnym dôvodom rozdielu medzi verziami je doplnenie chýbajúcich údajov z Arktídy. Necháme teraz bokom skutočnosť, že Arktický oceán zaberá mizerných 2,8 % percenta zemského povrchu a tam pohnúť celým globálnym priemerom o desatinu stupňa by zrejme vyžadovalo do meraní zahrnúť sovietsky test 50-megatonovej vodíkovej bomby na Novej Zemi. Totižto tá, akokoľvek už zdôvodnená desatinka stupňa je dostatočná na to, aby sa napríklad rok 2014 prehupol pred roky predošlé. Trend verzie HadCRUT4 po roku 2001 totiž opäť rastie, kým verzia 3 (v rozpore s konsenzom 97% klimatológov) klesala. Ktorý bol teda najteplejší rok? Odpoveď znie – vždy ten posledný.
 

Graf 5  Globálna teplota vo verzii HadCRUT3 vs HadCRUT4, obdobie 2001-2014.
Keď namerané dáta nesedia s teóriou, treba ich prinútiť.


Pozrime sa teraz, ako sa s „pauzou“ bravúrne vysporiadali americkí kolegovia z Národného ústavu pre oceány a atmosféru (NOAA). Ako príklad uvádzam globálne dáta za mesiac august.
 

KLIKNI SEMKLIKNI SEM

Graf 6  Globálna teplota v mesiaci august, dataset NCDC, verzia 2014 versus 2015


V priebehu roka ktosi v bielom plášti poste prepísal históriu. V dobách, keď americkí kavaleristi naháňali po Mexiku náčelníka Geronima, ortuť v teplomeroch z nevysvetliteľného dôvodu poklesla, čím sa prítomnosť stala relatívne teplejšia. Augustové teploty svetových oceánov za posledných 30 rokov zasa narástli. Čo lepšie, ich priebeh stratil ten nepohodlný náznak pauzy a červené stĺpčeky sú teraz pekne usporiadané od najmenšieho po najväčší ako píšťaly na organe. Že klimatológovia NOAA majú dôvody, prečo bolo potrebné zmeniť hodnoty oceánskych teplôt v súvislosti so zmenami spôsobu ich merania a že bóje Argo mali zasa nejaký inakší problém veriť môžeme, ale nemusíme. Ktorý bol teda ten najteplejší rok? Správna odpoveď je – ako ktorý a ako kedy.

Amaterizmus britských aj amerických klimatológov však bledne v porovnaní s klimatológmi NASA. James Hansen a Gavin Schmidt dokázali svoj dataset GISTEMP postupom času zmeniť na nepoznanie.

KLIKNI SEMKLIKNI SEM (dl.dropboxusercontent.com)

Graf 7  Zmeny globálneho datasetu GISTEMP medzi rokmi 1982 – 2015


Všimnime si, že medzi jednotlivými verziami došlo v niekoľkých krokoch k nárastu rozdielu teploty medzi rokmi 1890 a 1980 z 0,45 na 1 °C. To je temer celé oteplenie, ktoré údajne spôsobil „človek“. Keď sa nad tým zamyslíme, to tvrdenie má v sebe dačo pravdy; akurát v tomto prípade vieme aj konkrétne meno.

To však nie je všetko. Za uplynulý rok bola klimatická história Zeme v NASA opätovne natiahnutá požadovaným smerom.

KLIKNI SEMKLIKNI SEM (dl.dropboxusercontent.com)

Graf 8  Zmeny globálneho datasetu GISTEMP medzi mesiacmi marec – september 2015


To, že akákoľvek „pauza“ po roku 1998 z GISTEMPu zmizla a rok 2014 sa stal bezkonkurenčne najteplejším nie je prekvapujúce. Zásadné zmeny však postihli začiatok 20. storočia. Priebeh globálnej teploty podľa NASA začína pripomínať exponenciálnu Keelingovu krivku obsahu CO2 v atmosfére. Ešte stále si trúfate opýtať sa, ktorý rok bol najteplejším v histórii? Správna odpoveď je - a ktorý chcete aby bol?

Manipulácii nameraných hodnôt sa nevyhol ani teplotný záznam Spojených štátov. USA majú pritom najhustejšiu sieť meteorologických staníc na svete. Extrémne teplé a suché 30-te roky, známe ako Dust Bowl, kedy počty extrémne horúcich dní dosiahli historické rekordy, sa však medzi rokmi 1999 - 2015 dostali pod úroveň súčasných teplôt. Všimnime si, že všetky tieto dodatočné úpravy vždy a bez výnimky buď znižujú teploty v minulosti alebo zvyšujú súčasné teploty, umelo tak vytvárajúc otepľovací trend.

KLIKNI SEMKLIKNI SEM

Graf 9  Zmeny datasetu GISTEMP pre územie USA medzi rokmi 1999 - 2015


Spätné manipulácie nameraných teplôt sú zvlášť dobre viditeľné na období 1940 – 1975, kedy pokles globálnej teploty vyvolával obavy z globálneho ochladzovania. Že globálne ochladzovanie v tomto období (napriek nárastu obsahu CO2 v atmosfére) bolo reálne, potvrdzujú vtedajšie klimatologické záznamy.
 

Graf 10  Záznam priemernej teploty severnej pologule za obdobie 1880 - 1970


Priemerná teplota na severnej pologuli od roku 1940 do 1975 postupne klesla na úroveň roku 1900. Dnešná klimatológia síce prisahá, že žiadne ochladenie nejestvovalo a paniku z nadchádzajúcej malej doby ľadovej si vymysleli novinári, ale priatelia, ruku na srdce: kedy nejaké klimatologické tvrdenie obstálo voči kompletným informáciám?

 

 

Obr 1  Dobové správy o globálnom ochladzovaní, 70-te roky 20. storočia
 

Graf 11  Záznam priemernej teploty meteorologických staníc za obdobie 1880 – 2014, dataset GISTEMP, september 2015. Ochladenie medzi rokmi 1940-1975 sa časom zmenilo na púhu pauzu v otepľovaní.


Globálna teplota podľa vtedajších meraní klesla za obdobie 1940-1975 o štyri desatiny stupňa Celzia, ale podľa dnešného záznamu NASA toto ochladenie nikdy nejestvovalo. Podľa teórie totiž ani nemohlo jestvovať. Ak totiž CO2 naozaj spôsobuje katastrofické otepľovanie, ako mohla byť v 70-tych rokoch na celom svete rovnako odporná zima ako začiatkom storočia? A keby sme ku tomu grafu pripojili ďalších 40 rokov oteplenia o 0,4 °C, dostali by sme sa dnes kam? No predsa nazad na úroveň 40-tych rokov a celá teória o globálnom otepľovaní spôsobenom CO2 by sa rozsypala. Prepisovaním dát z minulosti sa však klimatický trend, pozostávajúci zo striedajúcich sa periód otepľovania a ochladzovania stále viac mení na krivku, stúpajúcu do nebies rovnako, ako vedecké kariéry ich autorov. Pretože, ako sa hovorí, v láske a klimatológii je dovolené všetko. A klimatológ je tiež iba človek.

Čo s tým spravíte? Najskôr nič. Zatiaľ môžete nadávať. Ak plebsu povolia diskusiu, môžete trollovať klimatopavedecké články. Doma budete mať drahú elektrinu, jedovaté žiarovky a neduživý eurovysávač. Čergov vyrúbu na drevenú štiepku a spália. Vaše deti v škole naučia, že atmosféra sa skladá zo škodlivého CO2 a ešte niečoho. Uvedomíte si, že žiaden dnešný tínedžer globálne otepľovanie vlastne nezažil. Pozriete si film Apollo 13 z čias, keď NASA nefejkovala merania teplomerov, ale vypúšťala ľudí do kozmu. Popri tom budete ďalej platiť dane na boj s nejestvujúcim oteplením. Budete živiť ďalších úradníkov, rozčuľovať sa nad kauzami typu Interblue a vedci vás budú udržiavať v trvalom pocite viny za to, že vôbec dýchate.

Perspektívne môžete voliť politikov, ktorí majú odvahu povedať, že ide o globálnu podvodnícku schému na pseudovedeckom základe, ktorá nemala a nikdy nebude mať vplyv na počasie. Budete škodoradostne pozorovať, ako je „pauza“ čoraz zjavnejšia, až noví vedci dospejú ku novému konsenzu, že globálne otepľovanie bol iba výmysel novinárov. No a autorovi dáte k+ a ak ho vonku spoznáte, pozvete ho na pohárik. Nakoniec, on je tiež iba človek..



Zdroj: realclimatescience.com, climate4you.com, remss.com, woodfortrees.org

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?