Overlord 1944

Autor: Juraj Vanovčan | 6.6.2006 o 16:29 | Karma článku: 12,18 | Prečítané:  5792x

"Pri našom vylodení v oblasti Cherbourg-Le Havre sa nepodarilo získať predmostie, preto som vojská stiahol. Moje rozhodnutie zaútočiť na tomto mieste a v túto dobu bolo založené na najlepších informáciách, aké bolo možné získať. Armáda, letectvo a námorníctvo prejavili najvyššiu statočnosť a bezo zbytku splnili svoju povinnosť. Za akékoľvek pochybenie a zlyhania spojené s neúspechom som zodpovedný iba ja." Takto znelo komuniké, ktoré na deň presne pred 62 rokmi s uľahčením roztrhal Dwight Eisenhower, vrchný veliteľ spojeneckých vojsk vyloďujúcich sa na normandskom pobreží. Do večera 6. júna 1944 bolo už na 50km širokom predmostí vysadených z mora a zo vzduchu 153 000 vojakov.

Návratom na kontinent s cieľom konečnej porážky Nemecka sa Briti zaoberali hneď po šťastlivej evakuácii Britských expedičných síl z Dunkirku v máji 1940. Pri vtedajšom rozložení síl - na jednej strane Nemecko, okupujúce Európu od rieky Bug po kanál La Manche a navyše v spojeneckom vzťahu so Sovietskym zväzom, na druhej strane Veľká Británia, ktorej ťažká armádna výzbroj pozostávala po májovom fiasku na kontinente z púhych 500 poľných diel a 200 tankov - išlo však o úvahy čisto teoretické. Británia čelila nemilosrdnej ponorkovej vojne, na dohľad od doverských útesov sa zhromažďovali nemecké invázne vojská a na oblohe sa práve rozhorieval boj o vzdušnú nadvládu nad Kanálom a juhovýchodným pobrežím ostrova.

Prešiel rok, počas ktorého Británia samotná čelila kontinentálnym veľmociam a situácia sa radikálne zmenila. V júni 1941 napadol Hitler svojho dovtedajšieho spojenca - Sovietsky zväz a v decembri, niekoľko dní po udalostiach v Pearl Harbore vyhlásilo Nemecko taktiež vojnu Spojeným štátom. "Zvíťazili sme; zvyšok je len správna aplikácia početnej prevahy," zapísal si W. Churchill v ten deň do denníka. Skutočné prípravy na návrat britskej 2. armády na európsky kontinent sa mohli začať.

Keď v júni 1940 Nemci prekvapivo ľahko triumfovali nad spojenými francúzskymi a britskými vojskami v severozápadnej Európe, Molotov si dal predvolať nemeckého veľvyslanca v Moskve a blahoželal mu k dosiahnutým víťazstvám. Presne o rok neskôr sa Sovietsky zväz ústami toho istého ministra u Churchilla hlučne dožadoval otvorenia druhej fronty, pričom jednotky Wehrmachtu opäť postupovali desiatky kilometrov denne, tentoraz však smerom na Kyjev, Moskvu a Leningrad. "Kvôli porážke Nemcov sa spojím aj s diablom," vyjadril sa britský ministerský predseda, inak presvedčený antikomunista a ako prvú pomoc pre neočakávaného spojenca nariadil dodávky vojenského materiálu prostredníctvom námorných konvojov do arktického prístavu Murmansk.

Nemecká letná ofenzíva na Východe v roku 1942 s kódovým názvom Fall Blau sa valila ruskou stepou ku Volge a na Kaukaz. Stalin zúfalo vyzýval Spojencov ku akcii v západnej Európe či na Balkáne, ktorá by donútila Nemcov stiahnuť 30-40 divízií z východnej fronty. Briti sa však na podobnú akciu vonkoncom necítili pripravení. V severnej Afrike britská 8. armáda s obtiažami čelila Rommelovmu Afrikakorpsu, nemecké ponorky potápali v priemere 200 lodí mesačne a podstatná podmienka úspešného vylodenia - trvalá vzdušná prevaha v oblasti vylodenia - bola kvôli nízkemu doletu stíhačiek Spitfire a v súvislosti so zavedením novej nemeckej stíhačky Focke-Wulf 190 nesplniteľná. V auguste 1942 bol síce podniknutý obojživelný útok na Dieppe ako skúška dobytia opevneného prístavu, zúčastnená kanadská 2. pešia divízia však utrpela 60% straty a RAF napriek prevahe 3:1 stratila 103 lietadiel oproti 48 nemeckým. Pre Britov, ktorí mali navyše v pamäti milión padlých v prvej svetovej vojne to bol ďalší argument proti unáhlenému úderu na francúzske pobrežie a namiesto toho presadzovali "periférnu stratégiu" v Stredomorí a na Balkáne. Istý americký predstaviteľ cynicky povedal: "Nemajú sa (Briti) kam ponáhľať.. ich kôň beží v správnej dráhe a momentálne míňajú americké doláre a ruské životy.."

Spojené štáty boli na vojnu absolútne nepripravené: armáda USA bola v septembri 1939 čo do veľkosti sedemnásta na svete, hneď za rumunskou. Už v roku 1942 však krajina so 132 miliónovou populáciou postavila do zbrane 2,5 miliónov mužov (do konca vojny až 12 miliónov) a priemysel sa preorientovával na masovú vojnovú výrobu, zásobujúcu vlastné amrády aj Spojencov. V júli 1942, keď hlavný japonský nápor v Pacifiku bol zastavený v bitkách v Korálovom mori a u atolu Midway, prijal prezident Roosevelt britský návrh na spoločnú inváziu do severnej Afriky, pričom cieľom bolo obkľúčenie nemeckých vojsk v Tunisku a neskoršie vyradenie Talianska ako spojenca Osi z boja. Viacerí americkí generáli sa plánu protivili, dôvodiac rozptyľovaním zdrojov a neochotou nasadzovať vlastné vojská kvôli (údajným) britským politickým cieľom v Stredomorí. Ako najrýchlejšiu cestu ku porážke Hitlera videli v útoku na francúzske pobrežie v roku 1943 a postup armád priamo do srdca Nemecka. Možnosť zocelenia zatiaľ neskúsených amerických pozemných vojsk na vedľajšom bojisku, ako aj snaha aspoň čiastočného splnenia sľubov voči Sovietom ohľadom otvorenia druhej fronty však u Roosevelta rozhodla. Zároveň bolo predbežne dohodnuté, že v roku 1943 sa zrealizuje invázia z britských ostrovov do Francúzska pod kódovým menom Sledgehammer. Náčelník štábu americkej armády George C. Marshall však už vtedy predpovedal, že novembrová operácia Torch a následná severoafrická kampaň znemožní zhormaždiť dostatok síl na  nasledujúci rok plánovanú akciu v Európe.

Po úspešnom vylodení v severnej Afrike však začalo byť všetkým zúčastneným zjavné, že tuniské ťaženie sa predĺži aspoň do mája 1943 a ofenzíva z britských ostrovov sa cez leto 1943 naozaj nestihne. Samotný Spojený výbor náčelníkov štábov amerických a britských síl po dôkladnom štúdiu dovtedy vypracovaných britských inváznych plánov navyše prehlásil, že operácia v takom rozsahu sa nedá zrealizovať skôr ako na jar 1944. Do tej doby sa mala získať úplná prevaha na mori (jar 1943 bola z hľadiska strát spôsobených ponorkami pre Spojencov priam katastrofálnou), prevaha vo vzduchu a na britských ostrovoch sa malo zhromaždiť a vycvičiť 100 angloamerických divízií a vyrobiť a prepraviť úmerné množstvo výsadkových plavidiel.

Zakiaľ v severnej Afrike v máji 1943 kapitulovalo 240 000 nemeckých a talianskych vojakov a na britské naliehanie sa v júli 1943 Spojenci vylodili na Sicílii a neskôr na samotnom Apeninskom poloostrove, v Británii sa plánovala najväčšia a najzložitejšia vojenská operácia v histórii. Miesto vylodenia na kontinente muselo byť v účinnom dosahu leteckého krytia, vyloďovacie pláže museli mať dostatočné rozmery na vylodenie prvosledových 5 divízií, terén a nemecká obrana za plážami mali umožniť rýchly postup motorizovaných armád do vnútrozemia. Napriek niekoľkým nevýhodám bola ako miesto vylodenia zvolená Normandia. Nízkolietajúce stíhačky snímkovali normandské pobrežie, miniponorkami vylodení špecialisti skúmali v noci na vyloďovacích plážach geologický podklad z hľadiska únosnosti obrnených vozidiel, francúzske hnutie odporu zhromažďovalo informácie o nemeckej obrane. V Británii cvičili výsadkové jednotky na modeloch postavených v mierke 1:1 útok na opevnené delostrelecké batérie vo vnútrozemí, tankisti sa učili ovládať obojživelné tanky typu Sherman so schopnosťou plávať alebo čistiť mínové polia a taktické letectvo systematicky útočilo na francúzske železničné uzly, obranné postavenia Atlantického valu a ponorkové prístavy. Pre úspešné vylodenie muselo byť splnených bezpočet podmienok: výška, čas a sila prílivu sa museli kryť s meteorologickými podmienkami zaručujúcimi možnosť riadenej delostreleckej paľby z lodí a presnosť leteckých útokov; mesiac musel byť vo vhodnej fáze, aby piloti dopravných lietadiel a klzákov s parašutistami mohli v noci nájsť pristávacie zóny; príboj nesmel presahovať určitú hranicu; týmto podmienkam vyhovovali v mesiaci len 2-3 dni. Vylodenie sa nemohlo realizovať za plného prílivu, kedy by míny a protiinvázne prekážky neúmerne ohrozovali výsadkové plavidlá, pri vylodení za plného odlivu by boli zasa postupujúce jednotky vystavené paľbe nepriateľa na stovkách metrov prázdnych pláží. Problémy logistického charakteru boli nesmierne: požadovaných 3323 výsadkových plavidiel muselo byť načas zhromaždených v prístavoch a jednotky museli prejsť cvičnými vylodeniami; miesto a čas invázie museli zostať utajené pred nepriateľom; keďže najbližší prístav Cherbourg bude aj po dobytí dlho nepoužiteľný, v prístavoch sa kompletizovali vyše milióna ton vážiace umelé pristávacie móla a podmorské potrubie pre dopravu pohonných hmôt na predmostie, pričom prevažná väčšina potrebných zásob sa prevážala zo Spojených štátov cez Atlantik.

Invázne pobrežie bolo rozdelené na 5 častí s kódovými menami UTAH, OMAHA, GOLD, JUNO a SWORD. Na nich sa mali vylodiť 4. pešia divízia (UTAH), 1. pešia a časť 29. pešej divízie (OMAHA), britská 50. pešia divízia (GOLD), kanadská 3. pešia divízia (JUNO) a britská 3. pešia divízia (SWORD). Za nimi malo nasledovať ďalších 9 tankových a peších divízií druhého sledu a ďalšie jednotky tak, aby po nahromadení dostatočných síl došlo k prielomu z predmostia do otvorenej krajiny s plným využitím manévrovacej prevahy a palebnej sily obrnených divízií. Americká 82. a 101. výsadková divízia mali zoskočiť na pravom krídle predmostia a zabezpečiť úzke priechody cez zaplavené oblasti z vnútrozemia k pobrežiu; britskí parašutisti mali za cieľ obsadiť mosty cez rieku Orne a Caenský kanál, aby kryli ľavý bok vylodených jednotiek pred protiúderom nemeckej 21. tankovej divízie. Britské a americké taktické letectvo mali spomaliť presun nemeckých posíl do Normandie tak, aby nepriateľ nemal napr. v oblasti Caen v deň D+2 viac než 5 a v D+8 deväť divízií.

Vďaka dôkladnej príprave, priam neuveriteľnej skutočnosti že nedošlo k prezradeniu presného času a miesta invázie a vďaka prechodnému zlepšeniu počasia 6. júna 1944 sa invázia úspešne uskutočnila. Spojeneckí plánovači predpokladali počas dňa D straty až 40 000 vojakov; skutočné straty predstavovali našťastie len 11 000 mužov, z toho 2 400 padlých (okrem parašutistických jednotiek). Vylodenie prebehlo pomerne hladko s výnimkou pláže Omaha. Kombinácia skúsenej 352. nemeckej pešej divízie v obranných postaveniach, nepresného leteckého a námorného bombardovania a rozbúreného mora, ktoré pochovalo 20 z 25 obojživelných tankov spôsobila nahromadenie jednotiek bez podpory ťažkých zbraní na plážach pod 30m vysokými pobrežnými útesmi, kde si nemecká guľometná, mínometná a delostrelecká paľba vyžiadala medzi útočníkmi krutú daň. Nakoniec však priama palebná podpora torpédoborcov a preniknutie amerických jednotiek v slabšie bránených sektoroch do tyla nemeckých postavení spôsobili na OMAHE kolaps nemeckej obrany. Nemecká 352. divízia utrpela straty 1200 mužov a po vyčerpaní munície sa pod tlakom stiahla do vnútrozemia. Nemecké tankové divízie, ktoré snáď mohli v kritickom čase vylodenia zvrátiť situáciu, boli umiestnené príliš ďaleko vo vnútrozemí a bez jednotného velenia. Jednotky Wehrmachtu a Waffen SS počas kampane v Normandii nikdy nedokázali zhromaždiť dostatočné sily na účinný protiútok, predovšetkým kvôli úplnej prevahe spojeneckého letectva a ničivej sile námorných diel s dostrelom desiatok kilometrov. Krvavé boje v krajine rozkúskovanej živými plotmi a mimoriadne vhodnej pre obranné boje pokračovali ďalších 7 týždňov, kým americké jednotky neprerazili nemeckú obranu pri mestečku St. Lô a zvyšky nemeckej 7. armády boli obkľúčené a zmasakrované medzi mestami Falaise a Argentan. Nemecké straty predstavovali 210 000 zajatých a 240 000 padlých a ranených, 2000 zničených a opustených tankov a definitívnu perspektívu porážky v druhej svetovej vojne.


Úderné jednotky 1. pešej divízie po vylodení na pláži OMAHA. Spolu so ženistami v priebehu prvej hodiny utrpia až 80% straty.




Pohľad z vyloďovacieho plavidla smerom na pláž OMAHA. Nad pobrežím sa vznáša dym z požiarov po leteckom a námornom bombardovaní. Prvé vylodené jednotky idú v ústrety nemeckej obrane rozmiestnenej na vrchole pobrežných útesov.






Vojaci 116. pluku 29. pešej divízie sa kryjú za protiinváznymi prekážkami pred nemeckou paľbou. V pozadí poškodené a potápajúce sa výsadkové plavidlá.




Atlantický val v sektore OMAHA dnes. Zvyšky nemeckých bunkrov a zem zvlnená krátermi.




Pláž OMAHA, sektor Easy Red.



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: O Ficovom hlase sme viedli polemiky

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii.

ŠPORT

Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.

DOMOV

Zo Smeru odišiel celý regionálny klub, nechce povedať prečo

Sarosta obce Rišňovce sa sťažuje na ignoráciu zo strany vedenia Smeru.


Už ste čítali?